Stránky Ludwiga von Misese Morava a Čechy

Otázka sociální

Na 18. schůzi Slovenské národní rady (SNR) ze dne 24. října 1985 nebyl premiér Peter Colotka spokojen také ani v oblasti otázky sociální. Dle něj: „V oblasti sociálnej starostlivosti sa zvýši počet miest v ústavoch spolu o 12 % a dosiahne tak kapacitu 18 tisíc miest. Zatiaľ sa uspokojivo nerozširujú kapacity v domovoch a penzionoch pre dôchodcov, kde za štyri roky sa počet miest zvýšil o 473, čo je na naše pomery veľmi málo..“ [1]. I přes některé pochvaly nebyl spokojen ani komunista Ladislav Abrahám na stejné schůzi: „Úloha poskytovať do konca päťročnice závodnú zdravotnícku starostlivosť celkove 75 % pracujúcim sa vysoko prekročila. Osobitnú pozornosť odbory venovali zabezpečovaniu zdravotnej starostlivosti pracujúcim v poľnohospodárstve a zvyšovaniu kvality závodnej zdravotníckej starostlivosti vôbec, lebo zatiaľ nedosahuje požadovanú úroveň, a preto je často predmetom oprávnenej kritiky pracujúcich. Aj napriek priaznivým tendenciám vo vývoji zdravotníckej starostlivosti vývoj pracovnej neschopnosti pre chorobu a úraz za posledné obdobie je nepriaznivý. Za rok 1984 dosiahla pracovná neschopnosť na Slovensku od roku 1971 najvyššiu hodnotu 4, 02 %. Väčšina odborových orgánov sa príčinami zvyšovania pracovnej neschopnosti zaoberala. Aj Slovenská odborová rada za osobnej účasti ministra zdravotníctva.“ [2]. Je zde patrné zřejmě působení morální hazardu v oblasti nemocenské v podobě jejího zneužívání. Bezpartijné poslankyně Viera Martinčicová se na 19. schůzi věnovala zdravotnictví. Uvedla, že se vynakládají značné prostředky na rozvoj zdravotnictví. Problém však byl zřejmě s jejich účelným vynakládáním: „Zároveň sme však položili dôraz na hospodárne a efektívne využívanie týchto prostriedkov v záujme reálnych potrieb zdravia národa. Napríklad uplatňovanie vedeckotechnického rozvoja v medicínskej praxi - liečebnej i diagnostickej - neznižuje, ale zvyšuje nároky na zdravotnícku techniku. A pritom vieme, že aj ceny práve tej najprogresívnejšej zdravotníckej techniky nielen tuzemskej, ale ešte viac z dovozu sa z roka na rok zvyšujú...Prijatými uzneseniami sme so súhlasom vzali na vedomie návrhy ročných plánov a návrhy rozpočtov pridelených kapitol na rok 1986 s tým, že plnenie programu hospodárnosti pri účelnom a racionálnom využívaní rozpočtových prostriedkov je jednou z mobilizovateľných rezerv. Jestvujúca neúmerne vysoká spotreba liečiv, ktorá je biologicky nepodložená, ako sa vyjadril na rokovaní nášho výboru súdruh minister zdravotníctva Matejiček, je tiež jednou z takýchto rezerv.“ [3].  

Na 20. schůzi SNR ze dne 15. května 1986 měl řeč o zdravotnictví poslanec Ondrej Horniak: „Na rokovaní Výboru SNR pre veci sociálne a zdravotné sme konštatovali, že i keď výsledky záverečných účtov nám pridelených kapitol sú vcelku vyrovnané, vo vnútornej štruktúre sa za čerpaním rozpočtu ukrývajú okrem pozitív aj niektoré nedostatky, ktoré svedčia o rezervách v riadiacej práci, koordinácii a organizácii práce. Napríklad pretrváva nedostatočné využívanie základných fondov, konkrétne prístrojovej techniky v zdravotníctve riadenom národnými výbormi. Už neraz sa to kritizovalo v orgánoch Slovenskej národnej rady. Chcem poukázať aj na opakujúce sa nedostatky v investičnej výstavbe zdravotníckych stavieb, že sa na stavebné práce rozpočet opätovne nevyčerpal, kým na strojoch a zariadeniach sa prostriedky prečerpali vo všetkých krajoch SSR. Tieto dva výrazné rozdiely vo vnútornej štruktúre čerpania rozpočtu je nevyhnutné uviesť v tomto roku do súladu. Veď napríklad ročný objem plnenia výstavby polikliniky v Banskej Štiavnici bol vlani iba na 53 % a od začiatku výstavby iba na 26 % z celkového nákladu okolo 80 mil. Kčs. Alebo na výstavbe naliehavého chirurgického pavilónu v Lučenci sa plán plnil iba na 21 %.“ [4]. Čili vyráběla se anebo se vozila ze zahraničí drahá zdravotnická technika, aby se pak někdy málo využívala. Jde o klasický příklad důsledku nemožnosti ekonomické kalkulace za socialismu, čili jde o důsledek neexistence podnikatelů a soukromého vlastnictví výrobních faktorů.

„Občania často poukazujú na miestne výkyvy v zásobovaní liekmi a liečivami. Nechcem tu rozvádzať široké súvislosti, spomeniem iba nevyhnutnosť zmeniť v odborovom podniku pre zdravotnícke zásobovanie Medika štruktúru autoparku smerom k malotonážnym nákladným vozidlám, ktoré sa dajú použiť operatívnejšie, racionálnejšie, navyše s nižšou spotrebou pohonných látok. Pozitívne treba hodnotiť kontrolnú činnosť orgánov Slovenskej správy nemocenského poistenia. Hospodárnosť s prostriedkami nemocenského poistenia preverovali vlani vo vyše 4 800 organizáciách, pričom len v 38 %ách z nich sa nenašli žiadne nedostatky vo výpočtoch nemocenských dávok a rodinných prídavkov na deti. Zistená výška prídavkov na týchto dávkach reprezentuje v súhrne vyše 3 mil. Kčs. Najvyššie preplatky boli v žilinskom Montostroji (95 tis. Kčs), v Bavlnárskych závodoch V. I. Lenina v Ružomberku (výške 61 tis. Kčs), v Bratislavských automobilových závodoch (vyše 60 tis. Kčs) atď. Nie je to poznatok nový, pretože sa každoročne opakuje a menia sa len názvy organizácií.“ [5].

20. schůze SNR
Dlouholetý komunistický ministr financí SSR František Mišeje na 20. schůzi Slovenské národní rady (SNR) ze dne 15. května 1986 nejprve uvedl, že vzrostly peněžní příjmy obyvatelstva, ovšem výroba nebyla schopna plně uspokojovat potřeby spotřebitelů. Ministr nebyl spokojen ani se službami: „Celkové peňažné príjmy obyvateľstva vzrástli o 3, 3 % a výdavky o 3, 7 %. Pri medziročnom raste maloobchodného obratu o 4, 2 % prejavili sa nedostatky v štruktúre ponuky niektorých druhov, najmä priemyselných výrobkov, ale i sortimentné, časové a miestne nedostatky v zásobovaní potravinami. Trvalé je platná požiadavka, aby výroba i obchod uspokojovali potreby občanov nielen z hľadiska objemu, ale aby sa rešpektoval aj záujem o pestrejší sortiment, kvalitu, technickú úroveň a v neposlednom rade i módnosť výrobkov. To si však vyžaduje pružnejšie zmeny vo výrobkovej štruktúre spotrebného tovaru a sústavné zlepšovanie služieb obchodu. Viaceré priaznivé výsledky sa zaznamenali aj v rozvoji platených služieb pre obyvateľstvo. Ich rozšírenie o nové druhy služieb a úroveň kvality však nie je zatiaľ všade v súlade s požiadavkami občanov. Je potrebné, aby sa ďalej zlepšovali tiež materiálne podmienky pre rozvoj miestnej výroby a služieb. Priaznivo sa vyvíjali aj peňažné služby poskytované štátnou sporiteľňou a poisťovňou, ktorých činnosť sa významne podieľa na zabezpečovaní úloh v raste životnej úrovne a posilňovaní životných istôt občanov.“ [6].

Člen strany Strany slovenskej obrody Viktor Antal kritizoval na schůzi bytové podniky, dopravu, dodávky pitné vody (!) a služby: „Osobitnú pozornosť vo výbore sme venovali chozrasčotnému hospodáreniu národných výborov a jeho prosperite. Väčšina týchto organizácií je zisková, avšak stretávame sa i s podnikmi stratovými, v ktorých sa straty plánujú. Poslanci kriticky poukazujú na hospodárenie bytových podnikov. Žiada sa na tomto úseku zaviesť systémové opatrenia. Stratovosť sa plánuje v miestnej doprave. Plánovaná strata sa prekračuje, pritom kvalita cestovania sa nezlepšuje. Osobitne vážna situácia je najmä v hlavnom meste SSR Bratislave...Vo viacerých okresoch pretrvávajú problémy s pitnou vodou, jej ochranou a najmä údržbou vodovodov a kanalizácií, kde národné výbory nevyčerpali dané prostriedky zo štátneho rozpočtu na túto činnosť. V smennosti žiakov sú taktiež medzi okresmi pomerne veľké rozdiely. Veľkú smennosť, ktorá značne prevyšuje priemer, dosahujú okresy Banská Bystrica, Čadca a Nitra. Nerovnomerný rozvoj je i v kapacitách miestneho stavebníctva. Očakávané výsledky nedosiahli stavebné podniky v Nitre, Lučenci a Michalovciach. Osobitne pálčivým problémom ostáva ďalší rozvoj služieb pre obyvateľstvo, i keď rozpočty národných výborov a finančné plány nimi riadených organizácií miestneho hospodárstva vytvárali podmienky pre túto činnosť. Nedosiahla sa však požadovaná kvalita, včasnosť a pohotovosť služieb. V mnohých prípadoch existuje i veľká koncentrácia tzv. špecifických služieb, za ktorými musí občan precestovať niekoľko desiatok kilometrov, ako napr. za opravou zlatníckych predmetov, malých traktorov, niektorých druhov elektrospotrebičov a podobne. Doposiaľ v tejto oblasti prežívajú prekonané riadiace metódy a prístupy mnohých funkcionárov a pracovníkov národných výborov a služieb.“  [7]. I V. Antal se mýlil v tom, že problém je v řízení.

Ne zcela spokojená byla i komunistická poslankyně Karola Chlebová, poukázala i na významný korupční potenciál socialistické ekonomiky: „V príprave na rokovanie výboru i dnešnej 20. schôdze Slovenskej národnej rady sme podobne ako ďalšie výbory SNR organizovali účasť vybraných poslancov na rozboroch hospodárskej činnosti za rok 1985. Poslanci nášho výboru sa zúčastnili záverečného hodnotenia na Generálnom riaditeľstve ZDROJ Bratislava, OHJ Obchodu s ovocím a zeleninou Bratislava a OHJ Obchodu s nábytkom v Žiline. Dovoľte mi podčiarknuť skutočnosť, že na uvedených rozboroch sme získali užitočné poznatky. Stabilizoval sa trh potravín, ktorými je naše obyvateľstvo vcelku dobre zásobené. Maloobchodný obrat sa v potravinách prekročil. Generálne riaditeľstvo ZDROJ dosiahlo dobré výsledky, keď splnilo a vo viacerých ukazovateľoch i prekročilo plánované úlohy. Problémom sa však ukázal relatívny nárast mánk a škôd. Závažným negatívnom javom je, že ich výskyt sa sústreďuje u starších, skúsených vedúcich predajni, ktorí si vedia vyrátať tzv. bezpečné manko, teda také, za ktoré ešte nie sú súdne stíhaní.  V celej oblasti predaja potravinárskych výrobkov treba jednoznačne zvýšiť kultúrnosť predaja a zlepšovať vzťah k zákazníkom.“ [8]. Případ s mankem může znít divně, ale jde v podstatě opět o jedno z uměle stanovených kritérií, které de facto supluje trh. Lidé nejsou neomylní a nějaká manka občas vzniknou vždycky. Nelze tedy manka zakázat. Kdo na trhu bude dělat často větší manka, bude si muset za čas hledat novou práci, protože příjde o své peníze nebo ho zaměstnavatel, který přichází o peníze propustí. Je jedno, zda je zloděj anebo to jen prostě jinak není schopen dělat. V socialistickém hospodářství však  takovýto tržní test neexistuje. Je tedy potřeba stanovit arbitrárně jaké manko je ještě tolerovatelné. Lidé, kteří jsou schopní manko u sebe minimalizovat, tak mají možnost si, s dodržením nějaké rezervy, přikrádat. Panující nedostatky na trhu v dodávkách zboží a služeb je budou k tomu ostatně finančně motivovat.

Problém dle poslankyně Chlebové byl s dodávkou průmyslových výrobků, konkrétně zmiňovala obchod s nábytkem a poukázala na to, že změna plánu nebyla komplexně do plánů zapracována. Nezapomeňme, že v ekonomice vše souvisí se vším: „Plánovaný objem maloobchodného obratu rezort obchodu nesplnil. Rozhodujúci podiel na neplnení mal priemyselný tovar, keďže celý rad podnikov sa s plánom nevyrovnal. Dokumentovať to môžeme na príklade Generálneho riaditeľstva Obchod s nábytkom Žilina, ktoré nesplnilo 2 hlavné ukazovatele, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Za jednu zo základných príčin možno označiť nesplnenie objemu dodávok zo strany výrobných organizácií. Zmienku si zasluhuje i nekomplexná zmena plánu, keď sa upravilo viacero ukazovateľov, ale dodávky pre obchod zostali v pôvodnom objeme a v nevyhovujúcej štruktúre. Obchodno-hospodárska jednotka nárokovala od dodávateľov 3, 5 milióna korún penále za neplnenie dodávok, čo však nemalo dostatočný účinok na to, aby, bol vnútorný trh včas, v množstve a v kvalite zásobený. Pri rozbore hospodárskej činnosti sa tiež ukázalo, že Obchod s nábytkom v Žiline má nedostatok potrebných skladových priestorov. To spôsobuje nielen znehodnocovanie nábytku, a teda i použitého materiálu a ľudskej práce, ale aj sťaženie pracovných podmienok a dáva i možnosť k rozkrádaniu majetku v socialistickom vlastníctve a vzniku mánk.“ [9]. Penále nezafungovalo (možná i díky dotaci ztrátových podniků). Penále totiž jaksi nedokáže vytvořit další potřebný skladovací prostor. Opět na nás vykoukla tedy diskoordinace v dodávce komplmentárního výrobního statku a tentokrát i půdy. Za pozornost stojí, že tato náročná sitauce byla, jak už to v jakémkoliv alespoň trochu pokročilém hospodářství bývá, natolik komplexní, že umožňovala i průnik kriminality. Test podnikání na trhu znamená, že není nutné bojovat proti rozkrádání podniku zaměstnanci úplně důkladně (to stojí peníze, čas a úsilí), ale je potřeba ho držet na přijatelné úrovni. Krade-li se hodně, tak podnik skončí ve ztrátě, a pak zbankrotuje a povedení zaměstnanci příjdou o práci a zaměstnavatel o majetek. Malé kradení však nemusí stát za velkou pozornost. Navíc možnost měnit svobodně výši mzdy, umožňuje mzdu zaměstnancům snížit. Kradení si tak zaměstnavatel může celkem elegantně kompenzovat.      

Vraťme se však k poslankyni Chlebové a nábytku: „Kritika občanov smeruje aj ku kvalite a sortimentu predávaného nábytku. Výroba ponúka ucelené zostavy, tzv. steny, ktoré sú nemoderné, do väčšiny nových bytov svojimi rozmermi nevhodné ale i cenové, najmä pre mladé manželstvá ťažko dostupné. Na trhu chýbajú napríklad obyčajné stoličky, pretože sa dáva prednosť exportu. Ku kvalite sa žiada uviesť aspoň jedno porovnanie. Výrobcovia nábytku v ČSR mali v minulom roku 11 inovovaných druhov zaradených do I. stupňa akosti, zatiaľ čo výrobcovia v SSR iba 2 druhy. Zlepšenie tohoto stavu si vyžaduje hlbšiu spoluprácu medzi výrobou a obchodom.“ [10]. I zde jde o jistou formu diskoordinace, kdy nově stavěným bytům neodpovídal vyráběný nábytek. Zřejmě na to nikdo nepomyslel, což není při ohromné komplexnoti ekonomiky zrovna překvapivé. Zajímavé je, že někteří mladí lidé tehdy evidentně neměli na nábytek.

Pro zajímavost poslanec J. Gábor uvedl na 20. schůzi SNR, že: „Ocenili sme aj tú skutočnosť, že sa celkom dokončilo 25060 bytov, čím sa plánované úlohy prekročili o 233 bytov...Popri ocenení súhrnného pozitívneho vývoja sme vo výbore upozornili najmä na tie nedostatky, ktoré v odvetví stavebníctva pretrvávajú a znižujú výsledky vynaloženého úsilia pracujúcich. Ide predovšetkým o kvalitu odovzdávaných objektov, najmä bytov, nehospodárne zaobchádzanie so stavebným materiálom na stavbách i jeho niekedy zbytočnú prepravu. I keď podniky miestneho stavebníctva vcelku splnili časové plány i upravené vlastné výkony, museli sme vo výbore konštatovať neuspokojivé zabezpečovanie modernizácie bytového fondu, keď zmodernizovali 193 namiesto 350 bytov.“ Jinde v materiálu uvádí poslanec B. Bíroš dokončení celkem 37 539 bytů. [11]. Čili modernizovalo se naprosté minimum bytů. 0.77 % bytů vůči novým bytům uváděným J. Gáborem a 0.51 % bytů vůči novým bytům uváděným B. Bírošem (ten zahrnul dle mého zřejmě i byty z individuální bytové výstavby?). I splnění plánu by bylo pouze velmi malým zlepšením. Pro srovnání poslanec B. Chudý uváděl na 18. schůzi SNR, že jen samotná Bratislava dosáhne téměř 150 tisíce trvale obydlených bytů [12]. K počtu těchto bytů bylo modernizováno jen 0.1 % bytů. Závěr z této citace i celé kapitoly nechť si udělá každý sám.

[1] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Predseda vlády SSR prof. JUDr. Colotka, list s018002, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018002.htm.
[2] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Poslanec RSDr. Abrahám, list s018004, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018004.htm.
[3] Stenoprotokoly 19. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 12. prosince 1985, Poslankyňa Martinčicová, list s019004, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/019schuz/s019004.htm. K Viere Martinčicov0 viz česká wikipedie, heslo „poslankyně Viera Martinčicová“.
[4] Stenoprotokoly 20. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 15. května 1986, Poslanec Ing. Horniak, list s020003, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/020schuz/s020003.htm.
[5]Ibid.
[6] Stenoprotokoly 20. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 15. května 1986, Minister financií SSR Ing. Mišeje, list s020001, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/020schuz/s020001.htm.
[7] Stenoprotokoly 20. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 15. května 1986, Poslanec Antal, list s020002, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/020schuz/s020002.htm.
[8] Stenoprotokoly 20. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 15. května 1986, Poslankyňa Chlebová, list s020003, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/020schuz/s020003.htm.
[9] Ibid.
[10] Ibid.
[11] Stenoprotokoly 20. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 15. května 1986, Poslanec Ing. Gábor a Poslanec Ing. Bíroš, list s020002, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/020schuz/s020002.htm.
[12] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Poslanec Chudý, list s018004, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018004.htm.