Stránky Ludwiga von Misese Morava a Čechy

Zemědělství
Na 18. schůzi Slovenské národní rady (SNR) ze dne 24. října 1985 uvedl již zmíněný předseda vlády Slovenské socialistické republiky (SSR) komunista Peter Colotka na adresu zemědělství mimo jiné (třeba vzestupu v dojivosti krav a snášce vajec či vzestupu zisku) i následující poznatky: „Stále sa nám však nedarí výraznejšie zvýšiť hektárové úrody zemiakov a cukrovej repy, znížiť straty pri zbere a pri manipulácii s úrodou, zvýšiť kvalitu zemiakov i obsah cukru v cukrovej repe. Nevysporiadali sme sa uspokojivo s kvalitou objemových krmív, sladovníckeho jačmeňa, potravinárskej pšenice i niektorých ďalších plodín. V rade poľnohospodárskych podnikov pretrvávali nedostatky v dodržiavaní technologickej disciplíny, čo sa okrem iného prejavovalo v nedostatočnom využívaní závlahových zariadení, priemyselných hnojív i chemických ochranných látok...K problémom, ktoré bude vláda naďalej sledovať a ktoré musia poľnohospodárske podniky i riadiace orgány dôraznejšie riešiť, patrí celkove neuspokojivá kvalita mlieka, pretrvávajúca sezónnosť vo výrobe a nákupe mlieka a jatočných zvierat i nedostatky v plánovanej reprodukcii hospodárskych zvierat.“ [1].

Poslanec a komunista Josef Gála informoval na stejné schůzi o dalších problémech v zemědělství. Vedle některých pozitiv ve sklizni se zmínil o problému selhání jediného muže a rozkrádání socialistického vlastnictví: „Pretrvávajú problémy vo vysokom hynutí zvierat a vyraďovaní kráv na jatočné účely. Previerky Štátnej veterinárnej správy ukazujú na to, že nie je všetko v poriadku v oblasti zooveterinárnej starostlivosti o hospodárske zvieratá. Nedodržiavanie základných opatrení, nedisciplinovanosť a nedbalosť pracovníkov, nedostatočná kontrolná činnosť riadiacich pracovníkov spôsobuje aj hromadné úhyny zvierat. Nie je ku cti nám, poľnohospodárom, že len pomaly sa upravujú hospodárske dvory a zvyšuje ochrana socialistického majetku pred rozkrádaním a vznikom škôd.“ [2]. Pak se rozhovořil na téma vybavení zemědělství kapitálovými statky, jako jsou třeba stroje: „Kladne možno hodnotiť, že v posledných rokoch sa zvýšili dodávky pluhov, sejačiek a ostatného závesného náradia. Na rokovaniach výborov SNR však bolo poukázané aj na to, že okrem ďalšieho využitia vnútorných rezerv by sa žiadalo vyrábať a dodávať traktory, ako aj ostatné stroje s nižšou spotrebou energie. Zatiaľ sa neuspokojivo plní aj program prechodu traktorovej dopravy na automobilovú pre nedostatok vhodných automobilov na poľnohospodárske účely.“ [3].   

O podstatě slovenského socialistického zemědělství mluvila na 20. schůzi SNR ze dne 15. května 1986 poslankyně Ďuricová: „Druhou stránkou výroby poľnohospodárskych surovín a potravín je otázka, že ich vyrábame pomerne draho, najmä ak robíme porovnanie v reláciách na svetové ceny. Aj v agropotravinárskom komplexe musíme urýchliť proces ekonomickej, alebo ako sa to ľudovo hovorí, úspornej intenzifikácie. V tomto smere určitý nátlak sledujú aj niektoré úpravy ekonomických nástrojov. Ide totiž o to, aby sa so vstupmi do výroby zaobchádzalo naozaj hospodárne. Niektoré poznatky však signalizujú, že najmä v dobre hospodáriacich podnikoch sa pociťuje tvrdosť týchto opatrení.  Uplatňovanie diferenciálnej renty vo forme diferenciálnych príplatkov a iných nástrojov voči podnikom hospodáriacim v horších klimatických, pôdnych a iných podmienkach je samozrejmé. Niektoré poznatky najmä z dlhodobo zaostávajúcich podnikov však naznačujú, že nie vždy a všade sa celospoločenský rentuje, ak sa pridáva zaostávajúcim a uberá sa dobre hospodáriacim. Je dosť príkladov na to, že rentabilita v týchto podnikoch je na hranici únosnosti. Kritické pripomienky, resp. názory nesúhlasu sú aj na praktizovanie prerozdeľovania jaderných krmív na úkor tých, čo si ich vyrobili. Pravdou je i to, že aj v týchto podnikoch je veľa rezerv, najmä vo využívaní základných výrobných prostriedkov a ostatných hmotných vstupov do výroby, v znižovaní strát vo výrobe, v spracovaní a uskladňovaní produktov. Vieme, že v rezorte boli spracované programy, ako je program hospodárnosti, protistratový program a iné. Ide však o to, aby sa dôslednejšie realizovali vo výrobe.“ [4]. Čili výroba potravin zde byla poměrně drahá, intenzifikace byla nedostatečná. Šetření surovinami nevedlo vždy ke zlepšení situace [5]. Dobře hospodařící byli po zásluze potrestáni a špatně hospodařící nebo hospodařící ve špatných přírodních podmínkách byli odměněni. Ve špatných přírodních podmínkách se hospodařilo jednak kvůli jistotám práce v daném místě a jednak kvůli snaze o soběstačnost v produkci potravin mírného pásu. Soběstačnost by zde měla být správně v uvozovkách, protože na produkci potravin se v té době dovážela ropa a železná ruda (na výrobu zemědělských strojů a zařízení) ze SSSR, fosfáty a jiné věci se také musely odněkud dovést.

Na stejné schůzi měl k zemědělství projev i ministr obchodu Jaroslav Zelko: „Pri dôslednom uplatňovaní zmluvných vzťahov by sa v tejto päťročnici [8. pětiletka, pozn. autora] mal odstrániť stav, že "... keď sa neurodí je zle, keď sa urodí, aj tak je zle". Zmluvné vzťahy obojstrannej partnerskej rovnosti vytvárajú taký vzájomný vzťah medzi výrobou a obchodom, z ktorého závery musia byť rovnocenné tak pre poľnohospodársku a potravinársku výrobu, ako aj pre vnútorný obchod. Na takejto spolupráci sme sa aj medzirezortné dohodli. V potravinách nám ďalej pôjde o zvyšovanie kvality, t. j. o prehodnotenie štátnych noriem niektorých výrobkov, opäť v spolupráci s dodávateľskými organizáciami tak, aby sa rozšírila výroba výrobkov mimoriadnej kvality a aby sme zabezpečili stabilitu a permanentnosť ponuky výrobkov a aby sme ich vedeli vyrobiť nielen pre výstavy, ale predovšetkým pre trvalú ponúkli. Na tomto sme sa už s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy SSR dohodli a to bude aj súčasť programu.“. Tentýž si stěžoval i na nedostatek obalů [6].

Bytová výstavba
Čemu se tehdy dařilo byla rozsáhlá bytová výstavba. Bohužel se však stavěly jen nové byty a ostatní se nechalo chátrat, což znamenalo de facto spotřebování kapitálu: „V bytovej výstavbe bude splnená úloha dokončiť 24 600 bytov aj pri čiastočnom schodku v individuálnej bytovej výstavbe. Bratislava dosiahne takmer 150 000 trvalé obývaných bytov a počet bytov pripadajúcich na 100 cenzových domácností sa zvýši z 89 na 92, 5 bytov. To sú nesporne hmatateľné úspechy. No i tak v Bratislave evidujeme na národných výboroch vyše 4600 žiadostí o byty. Na bytových družstvách je zaevidovaných vyše 24 000 neubytovaných členov. Na pracoviskách sú ďalšie tisíce žiadostí o pridelenie podnikových alebo družstevno-stabilizačných bytov. Vcelku priaznivé výsledky znižuje stále pretrvávajúci nepriaznivý stav vo finalizácii sídlisk objektami občianskej a technickej vybavenosti, najmä ich vecnej štruktúry a včasnosti dokončovania objektov. ...Neuspokojivá je situácia v realizácii viacerých stavieb v účelovej investičnej výstavbe. Obzvlášť vypuklé sa prejavuje oneskorovanie výstavby na úseku dopravy, vodného hospodárstva a zdravotníctva... V nových sídliskách býva prevažná časť obyvateľov nášho mesta. To však nijako neznižuje, ale naopak umocňuje funkcie centrálnej mestskej oblasti. Obrazne povedané, táto časť je tvárou nášho mesta. Minulé generácie nám tu zanechali veľa vzácnych pamiatok, z ktorých mnohé si vyžadujú stavebne i technicky náročnú rekonštrukciu. Treba povedať, že trvalo pomerne dlho, kým sa v Bratislave vytvorili nevyhnutné podmienky pre investorské, projektové, ale najmä dodávateľské zabezpečenie regenerácie historického jadra mesta.“ [7]. Z této citace jsou také patrné diskoordinace ve výstavbě sídlišť, kdy stavba bytů nebyla adekvátně časově sladěna s výstavbou tzv. objektů občanské a technické vybavenosti (to mohly být třeba obchody, školy, chodníky, doprava apod.). Konečně je patrné, že (částečné či úplné) oddělení placení nákupu bytu od možnosti jeho užívání, vedlo k vytvoření vysoké poptávky po bytech, která nemohla být uspokojena, vznikl zde tedy nedostatek bytů [8].

Odvrácenou tvář rozsáhlé výstavby zmínil poslanec Jaroslav Gábor: „Vo výbore sme ocenili skutočnosť, že za roky 1981 až 1984 sa uviedli do prevádzky ďalšie výrobné kapacity, najmä v energetike, strojárstve, chemickom a celulózopapierenskom priemysle. V období 7. päťročnice podniky riadené Ministerstvom stavebníctva SSR odovzdajú takmer 120 tis. bytov s vysokou úrovňou ich vybavenia a 749 objektov občianskej vybavenosti. Naši voliči očakávajú, že príde k zlepšeniu dokončovania objektov vnútorného obchodu a komunálnych služieb, materských a základných škôl, objektov sociálnej starostlivosti a okolia obytných domov, najmä na nových sídliskách. To je jedna, tá lepšia stránka mince. Druhá, nie však už taká lichotivá, je v tom, že v kvalite odovzdaných stavieb sú ešte rozdielne výsledky a tam vidíme nemalé rezervy v práci nášho stavebníctva, ako i v lepšom využívaní vnútorného pracovného času ľudí a mechanizmov, ako i poriadku na stavbách.“ [9].

S kritikou v oblasti výstavby vystoupil i poslanec Ján Kurjatko. V jeho řeči stojí za pozornost vedle informace, že na práci městských národních výborů je stále ještě mnoho kritiky, dvě sdělení: „Oneskoruje sa a predlžuje riešenie niektorých závažných otázok, ako je vybavenosť sídlisk službami, obchodnou sieťou, výstavbou sociálnych zariadení, najmä pre starých občanov, modernizácia bytového fondu a zmena štýlu práce a niektoré ďalšie úlohy. Príčina tohto stavu spočíva v tom, že k prijatým opatreniam sa nepristupuje všade s dostatočným dôrazom a iniciatívne....V súvislosti s bytovou výstavbou dodávateľským spôsobom by som chcel upozorniť na jeden závažný problém. Uznesením vlády ČSSR a vlády SSR sa uložilo národným výborom zabezpečiť novú bytovú výstavbu v rámci štátneho cieľového programu O2 regulačnou a meracou technikou. Toto uznesenie sa plní len čiastočne. Príčiny sú v nedostatku meracej a regulačnej techniky. Výrobca sa vyhovára, že národné výbory neobjednávajú v dostatočnom množstve túto techniku a národné výbory zas tvrdia, že výrobca nie je schopný objednané množstvo dodať. Vzhľadom na závažnosť tohto problému by sa mal tento rozpor vyriešiť na úrovni centra. To je jedna z hlavných príčin, prečo národné výbory stanovené úspory palív a energie neplnia. Okrem toho prejavuje sa tiež i nedostatok vysokotlakových sodíkových výbojok pre verejné osvetlenie.“ [10]. Čili opět tu máme diskoordinace v dodávkách komplemetárních statků, které byly nutné pro dokončení výstavby a jejího řádného užívání.

[1] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Predseda vlády SSR prof. JUDr. Colotka, list s018002, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018002.htm.
[2] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Poslanec Gála, list s018005, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018005.htm.
[3] Ibid.
[4] Stenoprotokoly 20. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 15. května 1986, Poslankyňa Ďuricová, list s020003, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/020schuz/s020003.htm.
[5] K problému úspor surovin blíže viz podkapitola 6.5.
[6] Stenoprotokoly 20. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 15. května 1986, Minister obchodu SSR Ing. Zelko, list s020004, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/020schuz/s020004.htm.
[7] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Poslanec Chudý, list s018004, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018004.htm. Není zde však uvedeno kolik bytů v té době zaniklo.
[8] K tomuto problému blíže viz podkapitola 4.5 na příkladu zdravotnictví.
[9] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Poslanec Ing. Gábor, list s018005, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018005.htm.
[10] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Poslanec Kurjatko, list s018008, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018008.htm.