Stránky Ludwiga von Misese Morava a Čechy

Průmysl na Slovensku očima vrchního slovenského plánovače
Na na 19. schůzi Slovenské národní rady (dále jen SNR) ze dne 12. prosince 1985 vystoupil ekonom, místopředseda vlády SSR a předseda Slovenské plánovací komise, pozdější předseda vlády SSR Pavol Hrivnák [1]. Nyní si části jeho projevu, které popisují některé hospodářské problémy přiblížíme. Dle P. Hivnáka: „Počnúc druhým štvrťrokom sa postupne zlepšuje aj plnenie kvalitatívnych ukazovateľov plánu, sprogresívnených v porovnaní s úlohami 7. päťročnice v súlade s uznesením 10. zasadania ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS z apríla 1984. Avšak doteraz sa ešte nedosahuje v rade hospodárskych odvetví plánované zníženie materiálovej a najmä celkovej nákladovosti. Ani vyššiu spotrebu palív, vyvolanú nepriaznivými poveternostnými podmienkami, sa nedarí eliminovať ich efektívnejším využitím a pretrvávajú stále problémy v hospodárení s pohonnými hmotami.“ [2]. Dále dle něj byl problém s používáním nových zařízení a se zásobami: „V budúcom roku je tiež potrebné udržať tempo rastu produktivity práce z predchádzajúcich troch rokov. Podstatne dôslednejšie treba osvojovať výrobu na nových zariadeniach, ktoré zatiaľ nedosahujú výkon podľa projektu. Stálu pozornosť vyžaduje aj lepšie využívanie zásob.“[3].

Další řečník uvedl, že intenzifikace hospodářství (kvalitativní vzestup hospodářství) spočívá spíše v realizaci snadněji mobilizovatelných zdrojů: „Náročnosť týchto úloh vidíme v tom, že prírastky národného dôchodku treba zabezpečiť už v roku 1986 so zníženou úrovňou surovinových, energetických a materiálových zdrojov vo väzbe na 8. päťročnicu. Tejto náročnosti však nezodpovedali niektoré návrhy plánov, s ktorými prichádzali závody, podniky, ale i výrobné hospodárske jednotky. Tieto návrhy svedčia o zotrvávaní na starých praktikách zakrývania rezerv, zvyšovania požiadaviek na materiálové a energetické krytie výroby, na investície, dovozy a mzdy. Tak ako si to overili poslanci na prieskumoch, napätosť v niektorých rezortoch, výrobno-hospodárskych jednotkách i podnikoch je hlavne v tom, že po vyčerpaní ľahšie mobilizovateľných zdrojov je dosť neujasnených ciest, ako usporiť tony uhlia, tony vykurovacieho oleja, tony nafty, kW elektrickej energie, tony valcovaných materiálov a pod. Plán zisku ale s týmito úsporami ráta a ako významný ekonomický nástroj bude ovplyvňovať činnosť účastníkov hospodárskeho podnikania. V celom národnom hospodárstve Slovenskej socialistickej republiky sa plánuje, že zisk v budúcom roku bude o 22, 6 % vyšší. Táto úroveň zabezpečuje zvýšenie národného dôchodku zhruba o 4 %, a preto je nutné zisk ďalej zvýšiť minimálne o 1, 5 %.“ [4]. Narazil zde i na neujasněnost toho, co dále dělat. Dost možná, že závody, podniky a výrobně hospodářské jednotky nebyly sto plnit plány se stávajícím vybavením a zařízením. Jakoby plány byly někdy jen zbožnými přáními.

Vraťme se však k P. Hrivnákovi, ten se zmínil opět o problému velké rozestavěnosti: „V súlade s kapacitnými možnosťami sa zabezpečujú objemy prác a dodávok na stavbách. Prostriedky treba dôslednejšie sústrediť na dokončovanie objektov, získanie kapacít a dodržiavanie postupových termínov na stavbách určených ako záväzné úlohy štátneho plánu. Pritom zvýšenie rozpočtových nákladov viacerých stavieb v minulých rokoch, stále vysoký stav rozostavanosti, ktorý prevyšuje ročné objemy investícií, 2, 4-násobne, núti veľmi triezvo posudzovať možnosti začínania stavieb nielen v budúcom roku, ale aj v priebehu ďalších dvoch - troch rokov 8. päťročnice...K zefektívneniu reprodukčného procesu musí vo väčšom meradle prispieť zmena spôsobu investovania v prospech modernizácie a rekonštrukcie. Zníženie rozostavanosti má vyústiť do urýchleného získania kapacít a treba podstatne znížiť aj straty z nezvládnutia nábehov výroby na týchto zariadeniach. V súlade s tým kapacitu stavebnej výroby treba smerovať na výstavbu veľkých energetických diel a priemyselných stavieb a na zabezpečovanie úloh v miestach sústredenej investičnej výstavby. Dôslednejšie treba splniť aj dlhodobú úlohu posilniť kapacity rozhodujúce pre dokončovaciu fázu výstavby.“ [5].

I tento řečník se odklonil od hesla každému dle jeho potřeb: „Od kvality všetkej práce závisí ako dokážeme využiť tieto možnosti. Preto je v popredí pozornosti vlády postup ďalšieho zdokonaľovania sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva, ktorá sa orientuje na vytvorenie náročnejšieho ekonomického prostredia a na užšie spájanie rozvoja podnikov, či VHJ, so skutočnými výsledkami ich práce a s prínosom pre národné hospodárstvo. Jeho zmyslom je zainteresovanosť ľudí pri splnení vytýčených úloh a na lepšom využívaní zdrojov a rezerv na každom pracovisku.“ [6].

Poslanec Branislav Bíroš zmínil diskoordinace v dodávkách výrobních statků, problémy s kvalitou, špatnou pracovní disciplínu apod.: „Treba odstrániť relatívne veľkú odtrhnutosť strojárstva od nestrojárskych rezortov. Zjednoduší sa tým množstvo medzirezortných a medzipodnikových vzťahov, ktoré dnes hamujú a predražujú technický pokrok. Odstránením tejto odtrhnutosti strojárstva sa zníži dnešný nedostatok progresívnych strojov pre mnohé odvetvia hlavne ľahkého priemyslu. Máme mohutné strojárstvo, ale moderné stroje treba napríklad pre drevársky priemysel nakupovať prevažne v zahraničí. Vedeckovýskumná základňa, ale nielen ona, musí prispieť k zvýšeniu úrovne výrobkov, s ktorými ideme na trh. Mnoho zisku nám uniká pre nízku konštrukčnú úroveň a pre nezodpovedne prevedenú prácu. Česť továrenskej značky obhajuje i česť a úroveň socializmu nielen v našej republike, ale i vo svete, kde predávame naše výrobky.

Zvýšenie úrovne kvality výrobkov nám pomôže prehĺbiť i medzinárodnú deľbu práce a dosiahnuť predstih dynamiky zahraničného obratu pred dynamikou národného dôchodku. Považujeme za potrebné prehodnotiť, v mnohých prípadoch predĺžiť čas záruk za jednotlivé tovary a výrobky, a to podľa životnosti výrobku alebo stavby. Čím dlhšia životnosť, tým primerane dlhší čas záruky. Kto pracuje zle, nech pracuje dvakrát i trikrát za tie iste peniaze. Určité množstvo rezerv pre rast produktivity práce predstavujú zbytočné straty pracovného času, ktoré dosahujú v hospodárskych organizáciách zhruba 15 % a v stavebníctve ešte viac. Podporujeme opatrenia hospodárskej sféry na upevňovanie pracovnej disciplíny, na zlepšenie riadiaceho procesu a zvýšenie právomoci i zodpovednosti pracovných kolektívov... Poslanci Slovenskej národnej rady kritizovali pretrvávajúce problémy v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. K riešeniu týchto problémov by okrem iných nástrojov, osobitne cien, malo prispieť i podporovanie investičných akcii na odstraňovanie nerovnovážneho stavu prevahy dopytu nad ponukou.“ [7]. 

Zvlášť důležité je, že: „Veľké možnosti zrýchlenia intenzity našej ekonomiky vidíme v racionálnom využívaní základných výrobných prostriedkov. Pokles ich účinnosti o 15 % v priebehu 7. päťročnice je varujúcim signálom, aby sa zvýšila hmotná zainteresovanosť organizácií i jednotlivcov za hospodárny prístup k využívaniu toho, čo máme a osobitne pri výstavbe ďalších kapacít, aby sa nestavalo nové, keď sa nevyužíva to, čo sme už postavili.“ [8].  Čili klesalo využivání výrobních prostředků. Řečník to přičítal problému selhání jediného muže. Stejně tak dobře mohlo jít o nedostatečnou provázanost či nereálnost plánů (obrovské množství informací nemůže být zpracováno, neadekvátní a těžkopádné reakce socialistického hospodářství na existující nerovnováhy a neadekvátní pokrok v objevování nových informací), čili o diskoordinace v dodávkách komplementárních výrobních statků včetně jejich nízké kvality, nedostatek pracovníků a opotřebení či nízká kvalita strojů nebo politické tlaky. Svou daň si vybrala jistě i investiční slepota socialistického hospodářství, která vedla k investicím do odvětví, jejichž produkty spotřebitelé a výrobci nižších řádů nechtěli anebo je chtěli jen v menším množství. Tj. předchozí vysoké investice 70. let přišly částečně vniveč, a proto bylo nutné pro další období snížit rozsah investic a akumulaci (kapitálu). Každopádně pokles ve využívání budov, strojů, zařízení, přístrojů apod. znační pokles efektinosti a růst plýtvání, protože vzácné výrobní faktory (práce, půda a kapitál) byly použity na výrobu výrobních (kapitálových) statků, které nebyly tolik potřeba anebo výrobních statků, které stávající podmínky nedovolovaly plně využít. V těchto výrobních statcích utopené výrobní faktory, tak již nemohly být nasazeny na krytí jiných palčivějších potřeb spotřebitelů a výrobců. Společnost tedy byla chudší o ztrátu těchto statků.

Intenzifikace a diskoordinace v zemědělství
Již dříve citovaný poslanec Jaroslav Karas se na 19. schůzi Slovenské národní rady ze dne 12. prosince 1985 vyjádřil i k intenzifikaci v oblasti zemědělství a upozornil i na diskoordinace v dodávkách komplementárních výrobních statků, prudké zvyšování cen některých produktů, na těžkopádnost hospodářského systému, problém selhání jediného muže ad. Stojí za to uvést rozsáhlejší citaci: „Ukazuje sa tiež, že naďalej budú pretrvávať problémy v zabezpečovaní chemických ochranných prostriedkov pre rastlinnú výrobu. V tejto oblasti sa každoročne vedú príliš dlhé rokovania medzi zainteresovanými orgánmi ohľadne ich devízového zabezpečenia z dovozu. Nakoniec sa dá súhlas na ich dovoz, ale z hľadiska agrotechnických termínov je už neskoro na to, aby sa mohli účinne aplikovať proti vyskytujúcim sa škodcom alebo chorobám. Na poľnohospodárskej výrobe sa čoraz viacej podieľajú ostatné rezorty národného hospodárstva, ktoré, ako sa vo všeobecnosti uznáva, až dvojtretinovým podielom ovplyvňujú výsledky vo výrobe a vývoj ekonomiky poľnohospodárskej výroby. Treba pripomenúť, že nie všetky vstupy, ktoré sú z iných odvetví, najmä priemyslu, predávané poľnohospodárskym podnikom, idú v súlade s požadovanými trendami zvyšovania kvality výroby, produktivity práce, znižovania nákladov a zvyšovania rentability. Uvediem niektoré príklady zo strojárstva: do poľnohospodárstva nám dodávali Tatry 148, ktoré teraz nahradili T 815. Lenže ak Tatra 148 stála 220 083 Kčs, cena Tatry 815 sa zvýšila na 484 972 Kčs. Normovaná spotreba nafty u T 148 na 100 km je 31, 5 lit., u T 815 32, 5 lit., pričom užitočná nosnosť T 815 je vyššia len o 0, 5 tony. Skutočná spotreba nafty pre T 815 v podmienkach poľnohospodárskej výroby predstavuje neraz viac ako 50 litrov na 100 km. Obdobné zdražovanie je z rezortu elektrotechnického priemyslu. Napr. regulátor napätia na traktor stál 68 Kčs, teraz stojí 432 Kčs. Taký podobný regulátor na nákladné auto stál 150 - 200 Kčs, teraz 800 - 900 Kčs. Alebo u nás vyrábaný dopravník zemiakov možno kúpiť za 50 000 Kčs. Keďže nedosahuje požadované technické parametre, radšej kupujeme dopravník z NDR za 199 165 Kčs. Ďalší nežiadúci dopad na ekonomiku poľnohospodárstva má zvyšovanie cien chemických ochranných prostriedkov, priemyselných hnojív a pod. Nemôžeme byť spokojní so stavom techniky, napr. na zber a pozberovú úpravu zemiakov, ktorá neriešená vynucuje s veľkú spotrebu ručnej práce, veľké sústreďovanie brigádnikov, čo poľnohospodárskym podnikom, ale predovšetkým spoločnosti, z celospoločenských prostriedkov zbytočne odkrajuje značné čiastky.“[9].

Dále: „Keď sme vo Výbore SNR pre pôdohospodárstvo a výživu rokovali o výsledkoch práce v agrokomplexe i lesnom a vodnom hospodárstve, ako aj o úlohách v budúcom päťročí, nemohli sme konštatovať, že nastal čas, aby sa, tak ako sa to zdôrazňuje v straníckych dokumentoch, viac, všestrannejšie a s dopadom aj v oblasti hmotnej zainteresovanosti zosúlaďovali podnikovo-kolektívne záujmy poľnohospodárov so záujmami celospoločenskými, aby tieto záujmy zasúlaďovali aj medzi poľnohospodárstvom a ostatnými odvetviami národného hospodárstva  Nie, nie sme proti zvyšovaniu cien zá inovovanú techniku, ak ono je v súlade so zvyšujúcimi sa technickými parametrami vo výkonoch, kvalite práce a znižovaní nákladov na jednotku plochy i výroby. Dovoľte mi vyjadriť presvedčenie našich poľnohospodárov, vyjadriť svoje presvedčenie pokračovať v ôsmej päťročnici v nastúpenom trende, a tak v nových podmienkach plniac spoločenskú objednávku prispievať k všestrannému rozvoju našej socialistickej vlasti.“ [10]. 

[1] Viz česká wikipedie, heslo „Pavol Hrivnák“.
[2] Stenoprotokoly 19. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 12. prosince 1985, Podpredseda vlády SSR a predseda SIPK Ing. Hrivnák, list s019001, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/019schuz/s019001.htm.
[3] Ibid.
[4] Stenoprotokoly 19. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 12. prosince 1985, Spravodajca: Ing. Bíroš, list s019002, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/019schuz/s019002.htm. Branislav Bíroš byl komunista.
[5] Stenoprotokoly 19. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 12. prosince 1985, Podpredseda vlády SSR a predseda SIPK Ing. Hrivnák, list s019001, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/019schuz/s019001.htm.
[6] Stenoprotokoly 19. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 12. prosince 1985, Podpredseda vlády SSR a predseda SIPK Ing. Hrivnák, list s019002, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/019schuz/s019002.htm.
[7] Ibid.
[8] Ibid.
[9] Stenoprotokoly 19. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 12. prosince 1985, Poslanec Karas, list s019004, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/019schuz/s019004.htm
[10] Ibid.